Bielenie zubov

Farbu zubov je možné zmeniť len tak, že zmeníme štruktúru skloviny zuba. Je bezpečné meniť štuktúru skloviny ? Nemá bielenie nejaké bočné účinky? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať.

Rôzne vlnové dĺžky svetelného žiarenia interpretuje mozog ako farbu. Napríklad, svetlo o vlnovej dĺžke 450-480 nm vníma ako modré. Denné “biele svetlo“ obsahuje rovnomerné zastúpenie žiarení so všetkými vlnovými dĺžkami. Práve vďaka tomu získame jeho rozkladom prostredníctvom (skleného) optického hranola celé farebné spektrum.

Bielu farbu teda bude mať predmet, ktorý žiadnu vlnovú dĺžku nepohltí výraznejšie než ostatné a zároveň väčšinu svetla odrazí. Naopak čierny objekt väčšiu časť svetla pohltí. To znamená, že povrch bielych zubov nesmie pohltiť žiadnu časť farebného spektra – celé spektrum sa od neho musí odraziť smerom k nášmu oku.

Zubná sklovina má vlastnosti krišťálovo priezračného skla a svetlo neodráža ale prepúšťa až k dentínu. Dentín je amorfná štruktúra, ktorá sa v priebehu života mení. Po prerezaní zubov je dentín málo mineralizovaný a tenký. Postupom času sa však stáva hrubším a lepše mineralizovaným. V rôznych obdobiach života dentín pohlcuje rôzne časti farebného spektra. Zub je po prerezaní biely, postupom času žltne a šedne. Keďže tieto procesy ovplyvniť nevieme, ostáva nám len možnosť zmeniť svetelnú priepustnosť skloviny. K tomu musíme poškodiť jej kryštalickú šruktúru – poškriabaním (podobne ako okno brúsnym papierom, na ktorom je následne vidieť biely fľak) alebo poleptaním. K poleptaniu sa používa peroxid vodíka (čistý alebo v zlúčeninách ako karbamidperoxid), pretože relatívne dobre preniká do skloviny, kde sa správa ako kyselina.  Demineralizuje kryštály skloviny a so zmenou štruktúry mení jej svetelnú priestupnosť. Zub mení farbu k bielemu, čo nás opticky omladzuje. Keďže s mladosťou sa spája zdravie, z päťdesiatnika je zrazu vitálny adolescent.

Postupom času dochádza k remineralizácii vybielenej skloviny a jej farba sa vracia do pôvodného stavu. Pre zachovanie preferovaného odtieňa zubov sú preto nutné opakované bielenia.

 

Pre bližšie informácie o bezpečnosti bielenia zubov odporúčame závery Európskej komisie (Directorate-General for Health and Food Safety).

 Poznámky k dokumentu :

  • bielenie zubov vykonané správnym spôsobom nie je pre zdravého jedinca škodlivé. Avšak ľuďom s chronickými zápalmi slizníc ústnej dutiny a tráviaceho traktu či s genetickou predispozíciou ku karcinómu sa neodporúča.
  • vedľajším účinkom bielenia je precitlivenosť zubov, ktoré sa ale po čase stratí (ľudia ktorí majú citlivé zuby aj pred bielením, by ho mali zvážiť).
  • odporúčaný je postup bielenia, pri ktorom prvé bielenie vykoná zubný lekár. Ten zároveň pripraví individuálny nosič, ktorý následne slúži na udržiavanie preparátmi na domáce bielenie. Domáce bielenie pomocou nosičov sa považuje za menej škodlivé pre zuby.
  • žiadna štúdia doteraz nepotvrdila, že bielenie iniciované svetlom UV lampy je účinnejšie ako chemické. Naopak, viaceré štúdie ukazujú, že dlhodobým UV žiarením je zubná dreň iritovaná a môže byť poškodená. Preto používame prvotriedne bieliace preparáty ktoré fotoiniciáciu k svojmu účinku nepotrebujú.
  • ak peroxid vodíka prenikne do dentínu a pulpy môže zub nenávratne poškodiť. Z toho dôvodu sa pred bielením odporúča RTG prehliadka rovnako ako výmena netesných výplní a ošetrenie kazov.
  • bielenie peroxidom vodíka nevybieli keramické korunky ani výplne